…buď vôľa Tvoja…
Dnes mnohí ľudia hľadajú Božiu vôľu pre ich život. Toto hľadanie je dobré a často práve v modlitbe nás Boh vedie tam, kde nás chce mať a kde vie, že máme byť. Už samotná takáto modlitba ukazuje, že duša chce robiť to, čo sa páči Bohu. Často však nastáva problém keď to čo chce Boh je iné ako to čo chceme my. Prečo ? Lebo Božie cesty sú vysoko nad tými našimi cestami a Božie myšlienky sú vysoko nad našimi myšlienkami. S tým, že toto všetko vieme, často protestujeme proti tomu, čo pre nás Boh každý deň pripraví.
Prečo ale protestujeme, keď vieme, že Boh sám nám pripravuje také dni, situácie, okolnosti, ktoré sú dobré pre našu dušu a jej spásu ? Myslím, že to je hlavne preto, že aj keď to kdesi v rozume vieme, lebo sme to veľa krát počuli, neradi tomu naozaj veríme. Pretože ak niečomu naozaj veríme, tak sa podľa toho aj verne správame. Tu však nastáva ten večný problém – je to ťažké. Plniť Božiu vôľu nie je jednoduchá vec, pretože Boh od nás často chce veci, ktoré sú proti našej vôli. Prečo ? Aby sme mohli rásť a aby sme mohli robiť to, čo Ježiš toľko krát za svojho života robil a zavŕšil na kríži.
Čo je ale tá Božia vôľa ? Boh vie presne čo robí a čo je dobré aby sa dialo. Svätí často učili svoje ovečky prijímať Božiu vôľu najprv cez ľahké veci, ktoré sú niekedy proti vôli človeka. Napríklad cez počasie. Ako často sa stáva, že sa nám nepáči počasie, ktoré práve teraz Boh zariadil. “Zas je teplo a už som si myslel, že bude konečne chladnejšie…” “Zas je zima a už to vyzeralo, že bude konečne teplo…” “Prečo stále fúka…” “Akurát dnes musí pršať…” atď. Boh dáva také počasie aké chce, aké sa Jemu páči a o ktorom vie, že je dobré pre nás. Nie vždy je však dobré pre naše telo, ale vieme, že vždy je dobré pre naše duše. To, že je dnes sychravo a celý deň tak trochu prší a tebe sa to nepáči ti môže pomôcť rásť vo svätosti. Ako? Tak, že to začneš brať tak, že to prichádza od tvojho Otca, ktorý ťa veľmi miluje a vie, čo ti pomôže aj keď tebe samému sa to nepozdáva. K Božej vôli existuje jediný správny postoj a to – podriadiť sa: Nie moja vôľa, ale Tvoja.
Poďme ale aj do iných oblastí. Pri prijímaní počasia môžeme začať, ale prijímať Božiu vôľu sa musíme naučiť vo všetkom. A keď píšem vo všetkom, myslím tým naozaj vo všetkom. Ak máš rodinu a prácu Boh chce aby si pracoval. Ber svoju prácu ako čosi, čo Boh chce aby si v ten deň spravil. Ak si matka a si doma s deťmi tak Božia vôľa pre teba je, byť doma s deťmi, starať sa o ne a prípadne vytrpieť všetko čo s tým príde – plač, nesúhlas, odmietanie jedla, všetko. Boh ťa miluje a chce aby si toto dnes robila a vytrpela pre Neho. Ak sa v práci omylom obleješ kávou prijmi to, nesťažuj sa a teš sa, že aj takúto vec môžeš pre Boha znášať a vytrpieť, pretože bola to Jeho vôľa dnes pre teba. Ak si single a už máš cez 30 prijímaj to a podriaď sa tomu, čo Boh v tvojom živote robí. Môžno to zmení keď uzná za vhodné, možno nie. On ťa pozná a toto čo sa ti práve deje je v jeho prozreteľnosti dar od Neho pre teba. Svätí hovoria, že takmer najkrajší príklad podriadenosti sa Božej vôle je choroba. Ak Boh dopustí, že si chorý, ďakuj mu. Choroby sa dajú buď s radosťou a pokojom znášať ako prejavy Bože vôle (vo forme kríža) alebo sa dajú brať uplakane a seba-ľútostivo. Je na každom z nás ako sa k týmto veciam postavíme. Ak však človek bude úplne všetko brať akoby to prichádzalo od samotného Boha, nikdy sa nebude sťažovať a nikdy nebude nespokojný s tým, aký ťažký deň či obdobie práve prežíva.
My ľudia si často myslíme, že vieme, čo je pre nás najlepšie. Zvyčajne to nie je tak. Myslíme si, že deň, ktorý je ľahký a príjemný je deň dobre prežitý. Často to tak nebýva. Preto nám Boh niekedy pošle do cesty čosi ťažšie ako sme si sami vysnívali. V utrpení sa duša očisťuje od všetkého zlého a rastie v cnostiach. Bez utrpenia nemožno ani prísť do neba a ani rásť už v tomto živote. Keď sa niekedy ocitneme v dni, ktorý sa nám úplne celý od rána nepáči a je v ňom mnoho vecí, ľudí, situácii, ktoré nás iritujú, ďakujme Bohu za takéto dni. Tieto dni sú v jeho očiach krajšie a hodnotnejšie ako dni, kedy nič nerobíme a kedy ide všetko podľa našich plánov. Prečo ? Pretože ak je všetko podľa teba, plníš svoju vôľu, nie Božiu. Cieľom nás všetkým by malo byť sa časom zjednotiť s tou Božou vôľou ale to sa dá jedine už spomínaným podriadením sa Jeho dokonalej vôli. Nech sa deje čo Boh chce. Nie je pravda, že Boh nechce aby sme v tomto živote trpeli. A ak trpíme berme do úvahy svätejších a silnejších ľudí, ako sme my sami. Pozerajme sa na všetky tie príklady a vzory ľudí, ktoré nám Boh v našom okolí predkladá. Každý poznáme niekoho, kto to má v živote ťažšie ako my. Poznáme chorých, chudobných, ťažko postihnutých atď. Niekedy je múdre sa s takýmito ľuďmi porovnať, pretože mnohí z nich nesú tento svoj kríž v úplnej podriadenosti a dôvere v Boha na rozdiel od nás. My tak často nie sme ochotný zniesť ani malé protirečenie od kolegu v práci, či od manžela alebo manželky. Sú ľudia, ktorí znášajú omnoho ťažšie veci radostne a podriadene a tým si zhromažďujú poklad v nebi na rozdiel od tých, ktorí neustále protestujú a sťažujú sa.
Predpokladám, že všetci ste počuli o nejakých svätých, ktorí veľa vytrpeli kvôli Bohu. To boli vždy svätí, ktorí rozumeli tomu, že to, čo sa im deje je Božia vôľa pre nich, nech je to akokoľvek ťažké. Boli svätí, ktorí boli stiahnutí z kože, upálení, mučení a popravení. Niekedy je doslova trápne, že my nechceme toľké veci prijať a znášať, najmä ak sa porovnáme s týmito svätými. Majme ich príklad neustále pre očami, aby sme sa udržovali takto v pokore (pretože zrejme väčšina z nás nikdy nebude trpieť tak ako oni) a trpme aspoň to málo, čo môžeme. Svätá Terézia z Avily hovorí o utrpení, že ak by ľudia poznali jeho hodnotu, navzájom by si ho kradli. Svätí často hovorievali, že ten, kto rovnako ďakuje za utrpenie ako za príjemné veci má veľmi blízko k dokonalosti. Oni sami toto dokonca často robili. Keď sa im dialo niečo proti ich vôli (či už maličkosť alebo veľké veci) modlili sa “sláva otcu”, čo je vlastne krátka a pekná modlitba chvály. Chváľme Boha aj za to ťažké a rýchlo budeme rásť vo svätosti.
Problémom však často je naše očakávanie veľkých vecí a zanedbávanie malých. Sú ľudia čo povedia, že by pre Boha aj zomreli, ale nie sú pre Boha ochotní zniesť každodenné malé utrpenia. Buďme najprv verní v malom aby nám potom Boh mohol zveriť veľké. Tešme sa z každého malého utrpenia, ktoré môžeme pre svojho Boha znášať a časom zistíme, že nám tieto veci úplne prestanú prekážať pretože sa týmto spôsobom zjednocujeme s Božou vôľou a opovrhujeme tou svojou.
Verím, že tento článok bol aspoň pre niektorých z vás užitočný a že sa skúsite na svoje každodenné utrpenie pozerať trochu inak. Všetkým nám želám, aby sme Božiu vôľu radi prijímali takú, aká je.
“Prijímajte kríž, ktorý vám Boh posiela, bez ohľadu na to, čo to je. Je totiž ľahší a záslužnejší ako akýkoľvek iný, pretože tým plníte Božiu vôľu a nie svoju.“
Svätý Alfonz Mária de Liguori
