Bez ohľadu na súčasnú situáciu na Slovensku a vo svete, každý z nás prežíva čosi ťažké. Ťažkosti, bez ohľadu na to aké sú, sú tu vždy na to aby sme boli posilnení tým, že ich prekonáme. V tomto teraz náročnom čase môžeme mať nádej kvôli tomu, že skutočne nič z toho čo sa deje nie je v pravom slova zmysle v našich rukách. Naozaj nič.
V koho rukách to teda je ? V rukách toho, ktorý nás miluje a ktorý za nás zomrel. Boh presne vie, čo týmto celým sleduje. Boh vždy vie čo sleduje tým konkrétnym a pre teba tak často neznesiteľným utrpením. A nielen, že to vie, ale každú ťažkosť, každé utrpenie, každé obmedzenie dopredu zariadil pre tvoje večné dobro.
My veriaci, na rozdiel od neveriacich, máme úžasnú výhodu , že dokážeme všetky veci, udalosti, skutočnosti, utrpenia vidieť a prijímať v kontexte večnosti. Všetko čo sa nám tu na zemi kedy stalo a bolo nám akokoľvek veľmi nepríjemné a proti našej vôli (áno, skutočne myslím všetko) nám zaručí väčšiu radosť po smrti. Málo kto, dokonca aj z veriacich, dokáže na veci nazerať tak, ako na ne nazerá náš Stvoriteľ. Boh nie vždy v tomto živote myslí na naše pohodlie, ale vždy myslí na našu večnú radosť po smrti.
Ako mať teda v tomto celom nádej ? V prvom rade vieme, že všetko čo sa deje teraz raz skončí. V druhom rade vieme, že všetko, čo sa nám deje na nás Boh dopúšťa alebo Boh spôsobuje čisto pre naše budúce dobro. Pokiaľ ide o dobro, my ľudia vieme čo dobro je len v prípade, že ten, kto je dobrý nám to ukáže. Boh sám a jedine on je dobrý. Od neho prichádza dobro do tohto sveta. Ako píše svätý Jakub: “Každý dobrý údel, každý dokonalý rad je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny.” (Jakubov 1:17).
Na inom mieste čítame, že vieme, že tým, čo milujú Boha všetko slúži na dobré (Rimanom 8:28). Preto ak miluješ Boha sa neboj, že by Boh na teba, svojho syna či svoju dcéru, dopustil čosi skutočne zničujúce. Boh ťa nechce zničiť, ale posvätiť – “Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie.” (1. Solúnčanom 4:3). Posvätenie však nebude vždy príjemné, na koľko mnohých vecí nás Boh musí zbaviť pred tým, aby naša svätosť bola možná. A to bude bolieť.
Naša nádej nemá prirodzený základ. My nevkladáme nádej do vedcov, či doktorov, ale naša nádej je nadprirodzená, čiže od Boha. Boh sa postará o nás všetkých, či budeme chorí, či zdraví. Či budeme žiť, alebo či si nás Pán povolá. Každého vedca či doktora si tak či tak sám Boh používa. My všetci sme nástroje v jeho rukách a on cez nás robí čo uzná za vhodné a dobré. Či si dobrý, či zlý, Boh ťa používa podľa toho čo potrebuje dosiahnuť v ľuďoch v tvojom okolí, v Cirkvi aj vo svete. Naša nádej má teda nadprirodzený základ a Boh ako autor dejín a tvorca prírody má skutočne pod kontrolou VŠETKO; vírusy, choroby aj samotnú smrť. Preto sa neboj, si jeho dieťa a všetky tieto veci prijímaj z rezignáciou a s vedomím, že tvoj Otec vie čo robí a že chce pre teba väčšie dobro ako len chvíľkové pohodlie v tomto živote.
Nemôžem vám povedať, že budete mať ľahký život, pretože by som klamal. Budete mať tak ťažký život, ako Boh rozhodne podľa miery svätosti, ktorú chce vo vás vidieť. Istý ľudia budú prežívať väčšie ťažkosti, iní zas menšie. Avšak všetci prežívame to, čo je pre nás potrebné a nevyhnutné, aby sme raz mohli prísť k tomu od ktorého sme vzišli. V podstate Boh chce aby si sa vrátil domov. Podobne ako v podobnenstve o márnotratnom synovi. Tento syn stratil všetko a žil skutočne ťažký nepohodlný a náročný život. Ale aj vďaka tomu sa vrátil späť domov.
V každej ťažkosti pamätaj na to, že ak by tak Boh nechcel, alebo nedopustil, tak by sa tak nestalo. Inými slovami, je to jeho vôľa. Tak nás učia svätí učitelia Cirkvi a púštni Otcovia. Dnes v čase keď sú veci náročné a ľudia strácajú nádej buďme my tí, ktorí si nádej udržíme. Máme teraz skutočne peknú možnosť ukázať koho deťmi sme. Teraz môžeme svetu ukázať, že kresťania dokážu správne a dobrovoľne trpieť všetko čo na nich Boh Otec dopustí. V tomto môžeme byť pekným príkladom pre všetkým vlažných či neobrátených ľudí v našom okolí. Svätý Alfonz učí, že čnosti sú vždy preskúšané trpezlivosťou. Inými slovami, ťažkosťami. V ťažkostiach, utrpení, v chorobe a smrti vidíme, kto je čnostý (svätý) a kto to celé nepochopil. Buďme teda svätí v tomto ťažkom čase a buďme tým svetlom, ktorým máme pre tento svet byť.
