Slovo prokrastinácia má pôvod v latinčine – pro crastinus – čo znameńa “na zajtrajšok”. Viem, že všetci máme skúsenosť s prokrastináciou a viem aj, že sú o nej napísané mnohé knihy. Prečo sa o nej toľko hovorí a toľko ľudí o nej píše ? Pretože sa týke takmer všetkých ľudí, ktorí kedy žili. Prokrastinácia je z môjho pohľadu veľmi nenápadné zlo a dnes si povieme prečo tomu tak je a čo môže spôsobiť ak sa tento zlozvyk nerieši včas.
Prokrastinácia môže zasahovať takmer všetky oblasti našich životov. Veľkým problémom je práve medzi študentmi, ktorí radi odkladajú svoje školské povinnosti na neskôr až do bodu, kedy nemajú viac času a týmto spôsobom sa učia tomuto zlozvyku. Sám viem veľmi dobre o čom hovorím, na koľko prokrastinácia, lenivosť a nechuť sa niesli takmer celým mojím študijným životom. Dnes by som už veci riešil inak, ale čas sa vrátiť nedá. To je jeden z hlavných problémov prokrastinácie – zle využitý čas nevrátiš. A problém s časom je, že nevieme koľko ho v skutočnosti máme k dispozícii. Preto dúfam, že tieto moje postrehy vás motivujú k väčšej opatrnosti.
Čo je zlé na tom, že odložím čo mám robiť a spravím niečo iné ? No je to jednoduché a odpoveď sa skrýva v prvej časti otázky – nerobím čo robiť mám. Každý z nás má isté povinnosti, ktoré plynú zo stavu v ktorom sa práve teraz nachádzame. Svätý František povedal, že úroveň našich cností spolu s tým ako dobre sme si plnili povinnosti vyplývajúce z nášho životného stavu raz určia mieru slávy, ktorú zdedíme v nebi. Ostatní svätí s ním samozrejme súhlasia a často zdôrazňujú dôležitosť plnenia si svojich povinností. Viem však, že často sa nám nechce. A tu sa dostávame k pravej tvári prokrastinácie a to k lenivosti. Prokrastinácia je vlastne krajšie pomenovanie pre lenivosť. Nie je pravda, že lenivosť sa týka len fyzickéj námahy. V našej teológii sme vždy lenivosť chápali celkovo – či už išlo o fyzickú prácu, duchovné cvičenia, čokoľvek.
Skúsme sa všetci pozrieť na seba a znovu si pripomenúť v akom stave sa práve nachádzame. Si slobodný ? Ženatý ? Študent ? Matka ? Mažel ? Neviem čo si, ale viem, že z každého takéhoto stavu plynú povinnosti a viem, že aj ty nejaké máš. Dnes máme neskutočný odpor k slovu povinnosť a myslíme si, že povinnosť automaticky ničí lásku. Ak niečo robím z povinnosti nerobím to z lásky. Nie je to vždy tak. Ak si verný svojej manželke lebo si jej tak sľúbil plníš si svoju povinnosť voči nej a voči Bohu. Prečo to robíš ? Preto, lebo ju aj Boha miluješ, ale aj preto, lebo je to teraz tvoja povinnosť, ktorá z tejto lásky do istej miery plynie. Okrem toho je to často práve povinnosť, ktorá ťa “podrží” keď sa na danú vec necítiš. Ak by sme sa znovu pozreli na tvrdenie sv. Františka – ako by sme dopadli, keby sme dnes súdení podľa toho ako si plníme svoje povinnosti ? Bol by Boh Otec s nami spokojný ? Bol by spokojný s tým, aký si študent, manžel, otec či kresťan ?
Mnohí ľudia sa dnes nemodlia a neberú svoj duchovný život vážne. Myslia si, že sa budú modliť a pracovať na svojej svätosti keď dokončia skúšky, školu, budú na dôchodku, alebo keď doštujú, alebo v nedeľu. Viacerých ľudí som v živote stretol, ktorí mi povedali, že na kostol a modlitbu bude dosť času potom, keď deti vyratú, keď už človek nemusí tak ťažko pracovať atď. Svätý Alfonz presne týmto ľuďom odkazuje “Ako viete, že budete v tom čas ešte žiť ?” Nevieme kedy zomrieme a naozaj nie je múdre a pre dušu užitičné predpokladať, že sa dožijem všetkého čo chcem. Mnohí sa nedožili a počúvame o nich každý deň v správach. Preto buďme múdri a myslime aj na to, že skutočne nemôžeme odkladať isté dôležité veci do neistej budúcnosti.
Prokrastinácia je extrémne nebezpečná v duchovnom živote a to je práve oblasť, v ktorej sa takmer vôbec nerieši. Napríklad: ako kresťan viem, že mám dodržiavať prikázania. Všetky, bez výnimky, bez ospravedlňovaniach svojich očividne zlých rozhodnutí. Mnohí kresťania si povedia, že teraz ešte s týmto či tamtým môžem mať nejaký čas problém, veď to potom v budúcnosti možno prestanem robiť. Tu ide práve o prokrastináciu – nerobím čo robiť mám a robím to, čo je mi teraz príjemnejšie.
Mnohí ľudia radi so svojím svedomím zjednávajú. Nechce sa im robiť to, čo treba ale svedomiu pomôžu tým, že mu ponúknu čosi iné, aj keď dobré. Toto zjednávanie pramení čisto z lenivosti a nechuti spraviť ťažkú vec a v takomto prípade je potrebné sa zaprieť, umŕtviť svoje chúťky a pohodlnosť a spraviť čo je treba. Je to ťažké, ale časom sa takéto zapieranie stane pre dušu príjemným.
Prokrastinácia je zlozvyk. Čiže inak povedané je to chyba, vada alebo defekt našej duše. Boh nechce, aby sme boli vadní, On chce aby sme sa v spolupráci s Jeho milosťou neustále zdokonalovali. Jediný spôsob ako prestať prokrastinovať je zapierať sa a začať robiť to, čo robiť skutočne mám aj keď je to v danej chvílu proti mojej vôli. V praxi to znamená začať študovať tak, ako sa patrí. Začať sa starať o svoju rodinu. Začať sa poriadne zaujímať o svoju dušu a odstraňovať nedokonalosti, ktoré na nej vlastnou vinou mám. Proti každému zlozvyku bojujeme cnosťou, ktorá je v jeho protiklade. V prípade prokrastinácie (lenivosti) by to mala byť sila. Robme teda radi ťažké veci. Zapierajme sa, nebojme sa pôstov, plňme si svoje povinnosti najlepšie ako vieme, pretože to je skutočne kresťanské.
Chcem dnes povzbudiť všetkých čo čítali tento článok k tomu, aby si plnili svoje povinnosti a zaujímali sa o svoj duchovný život. Chcem vás aj povzbudiť aby ste nestrácali svoj čas, ktorý je naozaj veľmi vzácny. Jedine v čase môžeme pracovať na svojej svätosti. Nie je pravda, že máme ešte veľa času. Nevieme koľko ho máme a keď príde koniec a skončí náš čas už nič nebudeme môcť robiť aj keď vtedy mnohí budú veľmi chcieť. Robme čo máme teraz, nie zajtra. Buďme už teraz dobrými manželmi, otcami, súrodencami, študentmi, deťmi, starými rodičmi, zamestnancami ale v prvom rade kresťanmi. Už dnes pracujme na tom, aby sme boli dokonalí a svätí aj keď sa nám to ešte možno dnes úplne nepodarí. V žiadom prípade to nesmieme odkladať. Nevieme ani dňa ani hodiny kedy naša práca tu na tejto zemi skončí a preto si vážme ten čas, ktorý zatiaľ máme a múdro ho využívajme.
