Či chceme alebo nie, modlitba je základná a esenciálna súčasť nášho kresťanského života. Určite ste všetci počuli viacero definícii modlitby ako napríklad “modlitba je rozhovor s Bohom”. Ak človek niekoho miluje je samozrejmosťou chcieť s milovaným tráviť čo najviac času. Ak človek niekoho nemiluje a je mu ľahostajný nechce s daným človekom byť viac ako je nevyhnutné. Myslím, že dnes veľa ľudí s Bohom trávi len ten čas o ktorom si myslia, že je nevyhnutný, ale nedávajú mu nič navyše.
Prečo by sme Bohu mali dávať viac ako len to, čo od nás cez svoje prikázania od nás požaduje ? Najmä a v prvom rade preto, lebo On nám dal a neustále dáva viac ako sme požadovali, ako sme prosili, ako sme dúfali. Pokiaľ si človek myslí, že niekedy splatí “dlh lásky“ čo voči Bohu má veľmi sa mýli. To nie je možné ani v tomto ani v budúcom živote. No aj napriek tomu nás Ježiš aj svätí neustále nabádajú k tomu, aby sme Boha milovali a aby sme s ním trávili svoj čas najviac ako nám to okolnosti dovoľujú.
Už v inom článku som spomínal, že majstri duchovného života a teológovia hovoria, že je potrebné sa modliť minimálne 15 minút denne. To by malo byť minimum, ktoré zvládne dieťa, dospelý aj starý človek. Myslím si, že veľa ľudí žije v nastavení, že Bohu dávam len to čo je nevyhnutné a viac sa oňho nestarám. Svätý Alfonz z Liguori hovorí, že človek, ktorý takto zmýšľa je skúpy voči Bohu. Je to do istej miery veľmi opovážlivé byť skúpym voči niekomu, kto ti toľko dal. Celé naše náboženstvo nie je len o dodržiavaní pravidiel a chodení do kostola v nedeľu. My veriaci sa máme usilovať byť s Bohom neustále ako nás nabáda aj svätý Pavol keď hovorí: “… bez prestania sa modlite…” (1. Solúnčanom 5:17).
Ako sa dá modliť stále ? Jednou z definícii modlitby, ktorú nám dávajú mystici ako sv. Terézia z Avily a sv. Ján z Kríža je “Modlitba je pozdvihovanie mysle a srdca k Bohu.” Mysle preto, lebo na Boha myslíme a srdca preto, lebo Boha milujeme. Tieto dve veci sú možné naozaj bez prestania. Počas dňa stačí často rozmýšľať nad Bohom, nad tým, že je tu všade okolo nás, že je s nami, že nás nikdy neopustí. Sú ľudia, ktorí povedia, že nie je možné neustále nad týmito vecami premýšľať, lebo ich hlava je plná iných myšlienok. A to je presne ono. Treba začať napĺnať svoju mysel aj svoje srdce myšlienkami a túžbami týkajúcich sa Boha. To, že počas dňa stále myslíme na iné veci ako napríklad čo si kúpime, čo spravíme, kam pôjdeme a podobne len ukazuje, že sme si vybudovali silný zvyk takto zmýšľať. Je múdre nad istými praktickými vecami rozmýšľať, pretože aj to je Božia vôľa pre nás, aby sme sa dokázali postarať o seba a o tých, ktorých nám Boh zveril, avšak pre ľudí, ktorí sa usilujú o svätosť je potrebné na Boha myslieť častejšie ako raz do týždňa na svätej omši.
Mnohí ľudia sa dnes snažia životom preliezť tak, aby to nejak stačilo. Sme tak mnohí kvôli vlastnej pohodlnosti naučení. Stačí mi študovať na trojky, na Éčka, veď aj tak sa ma nikto nikdy nebude pýtať aké som mal známky keď si budem hľadať prácu. Sme zvyknutí pracovať v práci tak, aby to stačilo a mnohí nerobia nikdy nič navyše. Sme naučení milovať svojich príbuzných tak, aby nemohli povedať, že ich neznášame. Vídame sa raz za rok, možno na sviatky ale inak sme si ľahostajní. Muži sú naučení milovať svoje manželky tak, že prinesú domov výplatu a snažia sa byť ako tak verní a myslia si, že to proste musí stačiť. Celý tetnto prístup “veď to stačí” je vlažný a preto je problémom. “Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst” (Zjavenie 3:16).
Svätí dokonca hovoria, že vlažnému bude v deň súdu horšie ako človeku, ktorý Boha celý život odmietal. Dávajme si veľký pozor na túto vlažnosť, ktorá je tak veľmi nebezpečná pre naše duše. Každý z nás veriacich sa musí usilovať Boha milovať a tráviť s ním čas. Prečo usilovať ? Nemalo by to ísť automaticky ? Nie nemalo. Dnes z nejakého dôvodu žijeme v dobe, ktorá sa snaží všetko precitlivieť a zromanticizovať. Robíme len čo chceme, na čo sa cítime. Nemáme problém povedať manželke po 20 rokoch manželstva, že už to tak necítime a je čas sa posunúť kamsi ďalej s kýmsi iným. Každý človek, ktorý kedy niekoho naozaj miloval dobre vie, že nie vždy sa mu chce. Rodičom sa nie vždy chce vstávať k deťom. Mužom sa nie vždy chce zaobstarávať peniaze pre svoju rodinu. Nám všetkým sa nie vždy chce modliť. Ak robíš tieto veci len vtedy keď sa na ne cítiš, si slaboch. To ale, či sme silní a či skutočne milujeme sa ukazuje práve vtedy, keď sa nám nechce, keď je to ťažké, keď to čosi stojí.
Svätá Matka Tereza povedala, že láska na to, aby bola láskou ťa musí niečo stáť. Milujme teda Boha a modlime sa k nemu aj keď sa nám nechce, aj keď nemáme chuť, aj keď sa nám zdá, že je to úplne zbytočné, inými slovami, aj keď nás to niečo stojí. Boh si nás skúša tým, že na nás tieto veci dopúšťa a láska, ktorá je Bohom vyskúšaná naozaj všetko vydrží.
