Možno sú niektorí prekvapení, že som silu zaradil medzi cnosti, ale skutočne sem sila patrí. S čím sa vám toto slovo spája ? S tým, že silný človek dokáže všetko ? Alebo, že silný = tvrdý ?
Sila je jednou z hlavných cností, ktorá je definovaná svätým Tomášom Akvinským ako dispozícia duše usilovať sa o to, čo je náročné (ťažké). Dnes sa pozrieme na to, čo sila je a čo môžeme robiť aby sme v nej mohli rásť.
Na základe už spomenutej definície ste si možno všimli, že sila je doslova opakom lenivosti. Je to tak. Lenivý človek sa pozerá na ťažkú vec, ktorú má spraviť a nechce sa mu, lebo je to ťažké. Silný sa na tú istú vec pozerá a hovorí si, že je dobré sa o toto usilovať a preto idem spraviť všetko preto aby som to dosiahol. Prečo sa o to usiluje ? Lebo rozpoznáva, že dobro, ktoré z danej veci môže vzísť je oveľa väčšie ako utrpenie, ktoré je potrebné vynaložiť na jeho dosiahnutie. Podobne hovorí aj svätý Pavol: “A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť” (Rimanom 8:18). Keď sa budeme dnes baviť o sile tak sa budeme o nej baviť najmä v kontexte duchovného života, pretože to je jedna z oblastí, kde je veľa ľudí extrémne lenivých a dobrovoľne slabých.
Všetci dobre poznáme ten verš z Písma, kde Pavol píše o tom, že sila sa prejavuje v slabosti. Je to tak, ale on v tomto verši nehovorí o sile ako o cnosti. Spomínam to preto, lebo mnohí ľudia sú spokojní s tým ako na tom sú a schovajú sa za tento verš. “Je OK, že robím čo robím lebo sila sa prejavuje v tej mojej hriešnej slabosti.” Takto tento verš svätý Pavol nemyslel. On sa nám na tomto mieste snaží povedať, že Božia sila a moc sa dokonale prejavuje tam, kde my sme slabí a tam, kde my nemám čo svojou mocou spraviť. Svätý Pavol myslí silu, ktorej protikladom je slabosť, ja dnes však píšem o sile, ktorej protikladom je lenivosť. Pretože vždy máme dostatok sily a milosti od Boha, aby sme všetko zvládli tak ako On chce. Jediný dôvod prečo to nezvládneme je naša neochota vybrať si dobro ak nás to niečo stojí. A toto nie je slabosť, ale lenivosť.
Človek sa silným nerodí a preto silu, ako aj ostatné cnosti, musí človek počas života pestovať.
Sila ako cnosť sa prejavuje v ťažkosti, ako aj ostatné cnosti. Pokiaľ sa bavíme o sile v tomto význame tak Boh chce od každého jedného z nás aby sme boli silní.
Už ste niekedy rozmýšľali nad tým, prečo každý jeden človek má sklon k lenivosti ? Lenivosť máme zdedenú po Adamovi a týka sa vo všeobecnosti viac mužov, ako žien. Ak sa väčšiny mužov spýtate, ako si predstavujú svoj ideálny deň, zrejme odpovede ktoré by ste dostali by boli čosi ako: “Tak, že by som nemusel nič robiť.” Náklonnosť k lenivosti sa však netýka len Adama a mužov ale aj žien. Vždy keď sa bavíme o Adamovi je myslím múdre spomenúť aj druhého Adama – Ježiša, ktorý je do veľkej miery protikladom toho prvého. Zatiaľ čo prvý Adam nechcel trpieť a nechcel riešiť veci, ktoré sa riešiť mali, prichádza Ježiš, ktorý je ochotný trpieť a všetko čo prvý Adam svojou lenivosťou pokazil ten druhý Adam svojou silou napravil. Preto, ak chceme nájsť príklad dokonalej sily, tak sa pozeráme vždy v prvom rade na Pána Ježiša. On vždy bez ohľadu na to, čo ho to stálo robil to, čo chcel Otec, pretože vedel, že tak je to dobré aj keď to veľa stojí. Podobne by sme mali robiť aj my, bez ohľadu na to, ako veľmi to bude bolieť by sme sa mali usilovať o to, čo vieme, že Boh od nás všetkých chce. Čo je to ? V prvom rade to bude vždy dodržiavanie prikázaní a plnenie si povinností ktoré plynú z nášho stavu a potom neustále sa cvičenie v cnostiach, čo nás vlastne robí svätými.
Je zaujímavé ale aj celkom logické, že akékoľvek cvičenie si vyžaduje silu. Vieme to aj z bežného života a bežného cvičenia svojho tela. Duchovné cvičenie však vyžaduje cnosť sily, nie hrubú silu svalov. Ako sa k tejto sile dostaneme ? Presne tak ako k svalom a telesnej sile aj k tejto sile sa dostaneme jedine ťažkým tréningom, čiže tak, že budeme často vykonávať dobré skutky, ktoré sú pre nás ťažké. Každý z nás má medzery niekde inde a práve tam kde ich máme sa máme cvičiť. Každá cnosť, ktorú budeme vo svojej duši chcieť vypestovať bude zo začiatku ťažká, preto budeme potrebovať silu. Potrebujeme však aj v duchovnom živote poznať svoje limity a podobne ako pri fyzickom cvičení nie je múdre sa preťažiť. Preto je správne byť opatrným a nenaložiť si viac ako dokážeme uniesť (ani v posilke, ani v duchovnom živote). Čo sa stane ak sa veriaci človek “preťaží” ? Postupne ho prestane jeho duchovný život zaujímať, pretože je preňho neskutočne náročný. Možno ste si všimli, že píšem, že “človek sa preťaží”. Píšem to tak práve preto, lebo Boh ťa nikdy nepreťaží a ako vieme nikdy nie sme skúšaní nad naše sily (1. Korinťanom 10:13). Ide tu len o to, aby si si ty sám vo svojej pýche nenaložil viac ako zvládneš zdvihnúť, pretože v opačnom prípade ťa tvoje duchovné námahy budú ťahať k zemi a nie k nebu.
Pre duchovne silných ľudí je charakteristiká jedna vec a tou je, že dokážu podobne ako Ježiš veľa zniesť. Inak povedané, dokážu zniesť ranu od ľudí, okolností a celkovo od života. Silný človek sa neurazí na prvú nemilú poznámku od svojich blížnych v práci, v škole, doma. Silný to vie zniesť a tým buduje nie len silu, ale aj trpezlivosť. Sila ide s trpezlivosťou ruka v ruke, pretože trpezlivosť nás učí ako znášať zlo, ktoré sa nám deje. Či už ide o ohováranie, šikanovanie, osočovanie, slovný útok či urážku. Silný toto znáša, nehnevá sa. Veľmi rýchlo sa dá uvidieť sila človeka napríklad aj vtedy, ak s ním niekto nesúhlasí. Je ťažké byť pokojným v takej situácii a práve preto, že je to ťažké sa v tejto situácii ukáže buď sila alebo lenivosť sa zaprieť a niečo vytrpieť. V skratke chcem povedať, že silný veľa znesie a znovu by sme sa mohli pozrieť na Ježiša ako na príklad. Židia chceli vidieť Boha, ktorý je silný podľa ich predstáv, čiže čisto na úrovni moci a sily v tomto zmysle. Ale Ježiš bol silný inak, tak, že neustále robil čo Otec od neho chcel a robil to perfektne aj keď ho to neskutočne veľa stálo. Preto my, ak chceme byť silnými musíme sa naučiť znášať každodenné rany, ktorých On zniesol za nás veľmi veľa pri svojom umučení a smrti.
Čím je človek silnejší tým s väčšou ľahkosťou dokáže ťažké veci vykonávať. Preto ak sa človek stáva postupne počas života cnostným a rastie v sile, dostane sa do bodu keď bude robiť ťažké veci bez toho, že by sa mu zdali ťažkými. Aj preto Ježiš povedal, že jeho jarmo je príjemné a bremeno ľahké (Matúš 11:30), pretože pre silného človeka to je naozaj pravda. Podľa toho, kde cítime ťažkosť vieme povedať, že nie sme ešte dokonalí v cnosti. Čiže ak mi je ťažké odpustiť, ešte som nezvládol milosrdenstvo, ak sa mi ťažko žije čisto, ešte som nezvládol čistotu, ak je mi ťažké sa nenahnevať, ešte som nezvládol sebaovládanie atď.
Na sile je úžasné aj to, že ňou sa necvičíme len v tom, že sa stávame silnejšími ale aj v ostatných cnostiach. Cnosti, podobne ako hriechy idú vždy viaceré spolu. Preto ak sa budeš cvičiť v sile vždy tým podporíš a posilníš aj ďalšie cnosti. Napríklad – zaprieť sa v jedle je ťažké, preto ak chceš byť silný- zapieraj sa. Pri takomto zapieraní cvičíš však viaceré cnosti zároveň a to silu – lebo robíš niečo dobré a ťažké, miernosť – neješ viac ako potrebuješ, zdržanlivosť – vieš sa zdržať istého (aj keď telesného) dobra a dokonca aj lásku, pretože všetky cnosti na to, aby boli nadprirodzené musia byť praktizované z lásky k Bohu. Čiže v tomto prípade si nedávam pozor na to koľko jem preto, že chcem dobre vyzerať v plavkách ale preto, že Boha milujem a ak milujem tak som ochotný pre milovaného robiť ťažké aj bolestivé veci. Buďme teda všetci silný tak, ako bol silný Ježiš a všetko to, čo robíme robme pre neho z lásky, ktorá je matkou všetkých cností.
