V tomto článku som sa rozhodol vám povedať niečo viac o tichu aj napriek tomu, že žijeme vo veľmi hlučnom svete. Fakt, že tento svet je tak hlučný je myslím spôsobený aj tým, že my sami chceme aby takým bol a tento hluk nám vyhovuje. Prečo ? Lebo nechceme čeliť tichu. Svätý Alfonz hovorí, že ticho je jedný z hlavných prostriedkov ako dosiahnuť ducha modlitby. V tomto článku si povieme, prečo nám ho Boh prostredníctvom Písma a svojich svätých tak veľmi odporúča.
Tento svätý tvrdí, že len veľmi ťažko nájdeme skutočne nábožného človeka, ktorý veľa rozpráva. Pretože tí, ktorí majú ducha modlitby milujú ticho, ktoré medzi svätými malo rôzne mená, ako napríklad: ochrankyňa nevinnosti, štít proti pokušeniam alebo zdroj modlitby. Ticho podporuje sústredenie sa a prebúdza v našich srdciach dobré myšlienky. Podľa svätého Bernarda núti dušu zamýšľať sa nad Bohom a nebeskými vecami. Práve preto svätí milovali ticho.
Ticho nás chráni od mnohých hriechov tým, že nám nedáva príležitosť neláskavo hovoriť, bráni nám v zatrpknutosti a drží zvedavosť na uzde a vedie nás k dosahovaniu cností. Napríklad – akú peknú možnosť máme pocvičiť sa v pokore prostredníctvom zdržanlivosti keď sme ticho zatiaľ čo iní hovoria. Ako veľmi sa môžeme cvičiť v umŕtvovaní tým, že sa zriekneme povedať niečo, čo by sme radi povedali. Akú veľkú šancu máme v cvičení sa v pokore neodpovedaním na nespravodlivé obvinenia a urážky. Dnes sa každý slovne veľmi bráni a zdá sa mi, že len málo kto vie zniesť protirečenie, urážku, alebo neláskavé poznámky a komentáre od druhých.
Na druhú stranu, ničím neovládané a prehnané rozprávanie má mnohé zlé následky. Svätý Alfonz hovorí, že ak sa nábožnosť buduje a zachováva tichom, tak isto sa stráca a rúca prílišným rozprávaním. Je naozaj jedno koľko a ako sa človek modlí ak si potom nedrží jazyk na uzde. Takýto človek je pri svojich modlitbách aj tak vždy rozptýlený a žije tak ako by sa ani nemodlil. Svätý Dorotheus hovorí, aby sme sa strážili pred nadmerným rozprávaním pretože takéto rozprávanie odháňa dobré a sväté myšlienky. Je pravda, že ten, kto sa veľa rozpráva so stvorenými bytosťami sa rozpráva málo s Bohom a s takýmto človekom sa bude málo rozprávať Boh. Duch Svätý nám v knihe prísloví hovorí: “Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech, a preto ten, kto drží svoje pery na uzde, je rozumný” (Príslovia 10:19) a ďalej cez svätého Jakuba v jeho liste “Jazyk je svet neprávosti” (Jakub 3:6). Mnohí učení autori a teológovia poznamenávajú, že mnohé hriechy sú spôsobené práve nadmerným rozprávaním alebo nadmerným a zbytočným počúvaním iných.
Svätý Alfonz si v jednom svojom diele povzdychol: “Ach, koľko duší bude stratených v súdny deň, pretože si nestrážili jazyk!” V knihe prísloví sa píše, že ten kto si dáva pozor na ústa je strážcom svojho života, ten však kto rozdrapuje svoje pery tomu hrozí pohroma (Príslovia 13:3). Svätý Jakub hovorí, že ten kto sa neprehrešuje jazykom je dokonalý muž (Jakub 3:2). Ten, kto pre lásku k Bohu zachová ticho bude robit aj ďalšie veci s radosťou pre Boha. Svätá Mária Magdaléna z Pazzi hovorí, že pre toho kto nemiluje ticho nie je možné aby miloval Božie veci.
Ticho je zároveň aj cnosťou. Nejde však o to, že tichý človek nehovorí nikdy ale že nehovorí vtedy ak nie je dobrý dôvod na rozprávanie. Šalamún hovorí: “Je čas mlčať a čas hovoriť.” V súvislosti s týmto veršom svätý Gregor Naziánsky hovorí: “ Čas mlčať je spomenutý ako prvý, pretože mlčaním sa učíme ako správne hovoriť.” Možno vám po tomto všetkom napadla otázka, že kedy by mal teda kresťan mlčať a kedy hovoriť. Mlčať by mal vtedy keď nie je nevyhnutné hovoriť a hovoriť by mal vtedy keď si to nevyhnutnosť a láska vyžadujú. Svätý Chryzostom dáva dobrú radu: “Hovor len vtedy pokiaľ je užitočnejšie hovoriť ako byť ticho.”
Páči sa mi postreh svätého Arseniusa ktorý povedal, že počas svojho života ľutoval veľa krát to, keď hovoril, no nikdy neľutoval keď bol ticho. Svätý Ephrem hovorí: “Rozprávaj sa veľa s Bohom a málo s ľuďmi.” Pokiaľ sa stane, že v tvojej prítomnosti sa ľudia rozprávajú hriešnym spôsobom opusti takúto spoločnosť ak je to možné. Pokiaľ to nejde tak svätí odporúčajú zostať ticho alebo ak je možné zmeniť tému konverzácie na inú.
Pri tichu je múdre spomenúť aj možné problémy plynúce zo zvedavosti. Svätí varujú pred zvedavosťou, pretože je to jeden z hriechov ktorý spáchala Eva v záhrade. My ľudia sme tým pádom poznačení jej hriechom a sme naklonení k zvedavosti. Je to práve zvedavosť, ktorá vedie k mnohým chybám a hriechom aj pokiaľ ide o reč a ovládanie jazyka. Jeden svätý raz povedal, že ten, kto si chce držať jazyk pod kontrolou si musí chrániť uši potláčaním túžby počuť novinky. Tu chcem povedať, že je dobré mať prehľad, ale naozaj sú isté veci, správy, novinky, ktoré nie sú pre teba potrebné a ich poznanie ti môže aj uškodiť. Ako sa píše v Písme – všetko môžeme, ale nie všetko osoží.
Na záver vám želám, aby ste sa učili byť tichými a aby ste potom aj vďaka cnosti tichosti dokázali držať svoj jazyk na uzde a nehovoriť to, čo hovoriť nechcete alebo to, čo nie je dobré povedať. Ak sa chcete v tichosti zdokonaliť veľmi odporúčam duchovné obnovy ktoré sú robené v tichu. Verím, že také nájdete a ak nie, môžete poprosiť svojich kňazov aby si čosi podobné skúsili pre vás pripraviť. Je dobré si aj počas dňa násť aspoň chvíľku (10 minút) na úplné stíšenie sa. Uvidíte, bude to mať vo vašom živote ovocie.
